Maté zelené (Cesmína paraguajská) 100g

Paraguajský svätojánsky čaj alebo MATÉ má výraznú chuť a vysoký obsah kofeínu, ktorý mu dodáva povzbudzujúci účinok.

V Južnej Amerike sa tradične používa na prekonanie extrémnych podmienok.

Cesmína paraguajská má nasledujúce zdravotné tvrdenia povolené podľa NARIADENIA KOMISIE (EÚ) č. 432/2012 (zo 16. mája 2012), ktoré je účinné od 14. decembra 2012.

1 čajovú lyžičku maté zalejte 0,25 l vriacej vody, prikryte a nechajte 3 - 4 minúty vylúhovať.

Najlepšie je vypiť dve šálky denne - prvú ráno, druhú okolo obeda (večerné podávanie sa neodporúča).

Čaj by sa mal piť nesladený. Gurmáni ho popíjajú pomocou trubičky nazývanej bombilla.

Maté zelené - list.

Z knihy Po stopách anjela o MATE

Riad je umytý. Máme dosť času a Klaus navrhuje, aby sme si ešte chvíľu posedeli. Vraciame sa na odpočívadlo a ja si spokojne sadám na lavičku a užívam si slnko, ktoré na nás občas vykukne. Klaus zmizne k svojmu autu a po chvíli sa ku mne priblíži s podivnou nádobou v ruke.
"Niečo z našej tradície," povie mi s úsmevom a položí bacuľatú nádobu na stôl medzi nás.
Trochu podozrievavo si ju prezerám. Zdá sa, že nádoba obsahuje bylinkový čaj. Zelené lístky sa pohupujú na povrchu a zaujímavo voňajú.
"Nebudem sa z toho sťažeňovať, však?" spýtam sa napoly vážne.
Klaus sa začne smiať. "Bojíš sa našich tradícií?"
"Úprimne? Trochu," odpovedám pravdivo a pozerám na plávajúce bylinky.
Klaus vloží do nádoby kovovú slamku a vysvetľuje: "Volá sa to bombilla. Slúži ako filter."
"A čo sú to za bylinky?" Zvedavo sa spýtam.
"Je to čaj, ktorý sa volá chimmarrao a vyrába sa zo suchých listov Yerba maté," vysvetľuje Klaus a zastaví mi ruku, keď sa snažím kovovou slamkou premiešať obsah nádoby. "Čaj sa nedá miešať, a už vôbec nie bombičkou. Upchá sa a namiesto čaju máš v ústach zvyšky byliny. Ak budeš dobrý, naučím ťa, ako ho pripraviť. Zatiaľ skús ochutnať," povzbudzuje ma. "Podľa tradície by som sa ako hostiteľ mal najprv napiť, ale keďže som v tvojom aute, nie je to až taký priestupok." A s úsmevom ma opäť povzbudí.
Trochu podozrievavo sa nakloním k nápoju a nasávam jeho vôňu. Najradšej by som opäť využila technologické vymoženosti a vyhľadala si na Googli, čo je to vlastne za bylinu. Na druhej strane viem, že Klausovi môžem dôverovať, a pri svojej práci som toho ochutnal už dosť. Zoberiem teda slamku a dám si prvý dúšok. Chutí to zvláštne. Pripomína mi to silný zelený čaj, ktorý som pil v Japonsku, v kombinácii s nejakou korenistou bylinkou, ktorú neviem opísať. Nezdá sa mi to nijako zvlášť príťažlivé.
"Hmm," zamrmlem a podávam ho Klausovi. Aj on sa napije zo svojej bombičky a podá mi ju späť.
"Zase?" Spýtam sa.
"Jasné," zasmeje sa. "Nechutí to dobre?"
"No, ja neviem." Ale dám si ďalší dúšok a prekvapivo chutí o niečo lepšie. Alebo skôr chuťový zážitok nie je taký intenzívny, ako keď som nevedela, do čoho idem.
"Pitie yerba maté je hlboko zakorenený rituál v kultúre pôvodných obyvateľov Južnej Ameriky. Dnes je súčasťou rituálov nás gaučov v južnej Brazílii, Argentíne a Uruguaji. Južná Amerika je veľká a konkrétne sever a juh Brazílie sú ako čierna a biela - doslova. Pozrie sa na mňa, či som pochopil, a doplní moje zemepisné vedomosti. "Tradícia doslova velí piť ho vo veľkej skupine ľudí. Ale aj v dvoch má svoje čaro, ktoré spája jednotlivcov v každom okamihu. Tým, že sa na pitie používa jediná bombilla, sa yerba maté stáva prostriedkom spájania a priateľstva." Siahne do bombily po svoj prídel a pokračuje: "Hovorí sa, že bylina má liečivé vlastnosti. Boli napríklad dokázané jej účinky na cholesterol. Pre nás je to jednoducho nápoj dlhovekosti. Nikto sa veľmi nezamýšľa nad tým, čo je v bylinke a ako pôsobí. Vieme, že funguje dobre, nepotrebujeme vysvetlenie. Ja sám mám s jej prípravou a pitím spojený pocit pohody a pokoja. Je to pre mňa meditácia, ktorú trávim s niekým blízkym," hovorí Klaus a so zatvorenými očami opäť usrkáva zo svojej bombičky. Rozmýšľam, aký rituál by som mu na oplátku predviedla ja. Veľa mi toho nenapadá; panák zelenej hodený do pollitra piva by asi nebol najlepší.